1. Filtre
   
   • Filter sa aktivuje po kliknutí na tlačidlo. Stav aktívneho filtra je znázornený červeným podfarbením. Po opätovnom kliknutí na tlačidlo sa filter deaktivuje.
   • Zoznam odrôd sa vyfiltruje ihneď po kliknutí na tlačidlo filtra.
   • Aktívne filtre je možné kombinovať, t.z. môže byť aktívnych viac tlačidiel filtra.
   • Pre viac možností filtrovania je potrebné Zaregistrovať sa. Po zaregistrovaní sa používateľovi zobrazia všetky možnosti filtrovania (plná verzia). Internetový prehliadač si bude pamätať registrovaného používateľa. Táto funkcionalita je dostupná len s povolenými cookies. Pokiaľ dôjde k strate prístupu k plnej verzii, je potrebné registračné údaje zadať znova.
2. Zrušiť filtre:
   • Kliknutím na toto tlačidlo sa deaktivujú všetky filtre. Nastavenie obľúbených odrôd aj nastavenie zoradenia odrôd ostane zachované.
3. Zobraziť obľúbené
   • Po kliknutí na tlačidlo "Zobraziť obľúbené" sa zobrazia odrody, ktoré používateľ označil kliknutím na tlačidlo srdiečka pri konkrétnej odrode. Kliknutím sa zobrazia iba obľúbené odrody, bez ohľadu na aktivovaný filter. Po opätovnom kliknutí na tlačidlo (v stave "Skryť obľúbené") sa zobrazia odrody podľa nastavenia filtrov.
4. Pridať k obľúbeným
   • Po kliknutí na srdiečko pri konkrétnej odrode sa táto odroda pridá k obľúbeným odrodám, farba srdiečka sa zmení na červené. Po opätovnom kliknutí na červené srdiečko je odroda odobratá z obľúbených odrôd.
5. Zoradiť
   • Odrody je možné zoradiť abecedne (a až z, alebo z až a), alebo podľa dátumu pridania.

Odrody sú v atlase zoradené abecedne a ich popis má jednotnú štruktúru.

1. Pestovateľské údaje (poloha vhodná na pestovanie, veľkosť rastu, miera plodnosti, odolnosť voči mrazu, odolnosť voči chrastavitosti, doba konzumnej zrelosti)
2. Názov odrody
3. Popis odrody
4. Popis a zobrazenie plodu
5. Podobné odrody
6. Všimnite si 
7. Termín zberu a konzumnej zrelosti
8. Spôsob využitia

Základné pestovateľské údaje:

1. Poloha vhodná na pestovanie – pre zjednodušenie je vyjadrená nadmorskou výškou. Niektoré odrody sú vhodné do nižších polôh, niektoré naopak do vyšších, napríklad preto, že vyžadujú väčšiu vlhkosť a teplota pre ne nie je až taká rozhodujúca. Poznáme aj odrody, ktoré je možné s úspechom pestovať tak v teplejších, ako aj drsnejších polohách. V prípade odrôd, ktorým sa darí aj v drsnejších polohách, je však vždy dobré dôsledne vyberať chránené polohy.

1. • nízke polohy, 400 m n. m.
   • stredné polohy, 400 – 600 m n. m.
   • vyššie polohy, 600 – 800 m n. m.
   • odrody do nižších polôh
   • odrody do nižších a stredných polôh
   • odrody do stredných polôh
   • odrody do stredných a vyšších polôh
   • odrody do vyšších polôh
   • odrody do nižších, stredných a vyšších polôh(sem obrázky)

2. Veľkosť rastu – tento údaj súvisí s intenzitou rastu stromu a rastom objemu koruny. Veľkosť rastu nám hovorí, aký je strom životaschopný a dlhoveký a tiež koľko miesta nám na pozemku zaberie.

1. • Slabý rast 
   • Stredný rast
   • Silný rast 

3. Miera plodnosti – vyjadruje priemernú hodnotu plodnosti u dospelých jedincov, teda akú veľkú úrodu strom máva. U starých stromov je treba počítať so striedavou plodnosťou, teda že za plodným rokom nasleduje rok s malou úrodou. To, aby rodil strom pravidelnejšie, teda aby boli rovnomernejšie úrody každý rok, sa dá dosiahnuť vhodným predjarným rezom.

1. • Nízka plodnosť 
   • Stredná plodnosť 
   • Vysoká plodnosť

4. Odolnosť voči mrazu – vyjadruje odolnosť dreva voči nízkym teplotám. U jabloní to býva aj viac ako - 30 °C. Odolnosť kvetov voči mrazu v atlase neuvádzame, bežne však znášajú teploty do - 2 °C.

1. • Nízka mrazuodolnosť
   • Stredná mrazuodolnosť
   • Vysoká mrazuodolnosť 

5. Odolnosť voči chrastavitosti vyjadruje náchylnosť vegetatívnych a generatívnych orgánov na infekciu hubou Venturia inaequalis a Venturia pyrina.

1. • Odolná odroda 
   • Stredne náchylná odroda 
   • Náchylná odroda  

6. Obdobie konzumnej zrelosti: pre rýchlu orientáciu tu nájdete obdobie vyjadrené v mesiacoch, kedy je možné danú odrodu konzumovať v čerstvom stave

Nasleduje stručný popis odrody, v ktorom sa dozviete o jej pôvode, spôsobe a dobe vzniku, o jej najdôležitejších dobrých, no i horších vlastnostiach.

Potom sa podrobnejšie zameriame na popis a znázornenie plodu. V popise sú uvedené vonkajšie a vnútorné znaky plodu, teda základný tvar plodu a jeho častí, veľkosť, charakter dužiny a chuť.

V časti Podobné odrody nájdete také odrody, ktoré sa navzájom vizuálne podobajú, či už sú alebo nie sú zobrazené v tomto atlase.

Využitie odrody nám hovorí o tom, ako vieme plody zužitkovať. Všetky odrody je možné konzumovať priamo ako stolové ovocie. Zároveň platí, že všetky odrody sa dajú využívať aj iným spôsobom. Niektoré  sú pomerne univerzálne, teda aj v minulosti sa používali na rôzne účely. Iné odrody majú viac-menej špecifické použitie. Napríklad korenisté odrody, ktorým nehnedne dužina, sa používajú na sušenie, jesenné odrody sú často určené na kuchynské využitie (varenie, pečenie) alebo výrobu muštov a vína. V tomto atlase rozlišujeme nasledujúce formy využitia:

• Stolové (priamy konzum)
• Kuchynské
• Zaváranie
• Sušenie
• Muštovanie
• Výroba destilátov
• Výroba vína 

Obdobie zberu a konzumnej zrelosti popisuje orientačné termíny, kedy je ideálne jednotlivé odrody zbierať a v akom termíne získava ich dužina najlepšie chuťové vlastnosti pre konzumáciu či iné využitie. Uvádzané termíny sa môžu do istej miery meniť podľa toho, aké je počasie v danom roku, ako aj tým, na akom stanovišti strom rastie.

Hoci sa to možno nezdá, staré odrody pestované tradičným spôsobom majú využitie aj v súčasnej dobe. Je pravdou, že pri pohľade na ovocné pulty predajní či v ponuke rôznych záhradníctiev a ovocných škôlok ich takmer nenájdeme, stále však nachádzame životaschopné a krásne stromy v krajine, dvoroch a záhradách či popri cestách. Mnohí  na ich plody nedajú dopustiť a tvrdia, že je z nich najlepší koláč či jablčný mušt.  Čoraz viac ľudí stromy týchto odrôd začína vyhľadávať, vymieňajú si vrúble a snažia sa, aby z krajiny nevymizli. Ešte je totiž stále čas na ich záchranu. Staré odrody sú naším zaprášeným rodinným striebrom. Pre svoje výnimočné vlastnosti, význam presahujúci hospodárske využitie a ohrozenosť sú objektom záujmu pestovateľov aj spotrebiteľov.

V dávnejšej minulosti, keď bolo pestovanie pestrého sortimentu otázkou vyváženého a stabilného hospodárenia, sa problematikou starých odrôd nikto obzvlášť nezaoberal. Niektoré odrody sa pestovali viac, iné menej, niektoré pribúdali, iné sa strácali. Odrôd však bolo veľké množstvo, pretože nedochádzalo k reguláciám ich počtu. V ďalšom období, ktoré môžeme datovať do druhej polovice 20. storočia, došlo k výraznej strate odrodovej rozmanitosti, no záujem ľudí o toto kultúrne dedičstvo nebol veľký. Dnes je však situácia iná. Posledných približne desať rokov má záujem o staré odrody takmer podobu módnej vlny. Ľudia často nekriticky tvrdia, že staré odrody sú lepšie ako tie moderné, bez toho aby podrobnejšie poznali ich vlastnosti.

Dnes už opäť, po niekoľkých desaťročiach, začína byť na výber, akým spôsobom chceme stromy pestovať a aké odrody chceme podporovať. Stačí si len vybrať. A aj k tomu môže poslúžiť tento atlas.

Keď vravíme o odrode, vždy je to vo vzťahu k nejakému druhu. Napríklad odroda jablone, hrušky, slivky.

Je to teda nižšia kategória ako druh. Každý druh preto môže mať viaceré odrody (nazývané aj variety alebo sorty). Odroda zahŕňa súbor všetkých jedincov, ktoré sa vyznačujú v rámci druhu určitými spoločnými charakteristickými vlastnosťami (ako sú sfarbenie, chuť, vlastnosti šupky, dužiny a iné). Známa odroda druhu jabloň domáca je napríklad "Jonathan" a druhu hrušky obyčajnej odroda "Williamsova".

Každá odroda má iné vlastnosti, výzor, chute i využitie.

Nové odrody vznikajú buď spontánne, teda bez zásahu človeka, alebo jeho cielenou činnosťou.

V minulosti človek začal cielene pestovať pôvodne divo rastúce stromy. Všímal si ich vlastnosti, tie najlepšie jedince postupne vyberal a zámerne šíril. Vznikla tiež technika vrúbľovania, ktorou sa dali zachovávať jedince s rovnakými znakmi.

Odrody sa nedajú zachovávať tak, že vyberieme z plodu semienka a zasadíme ich. Nevieme totiž, z akého stromu pochádzal peľ, ktorý daný kvet opelil. Mnohé stromy a ich kvety sú tzv. cudzoopelivé, teda potrebujú na opelenie, ktoré je výsledkom spojenia samčích a samičích pohlavných buniek, peľ z iných stromov, dokonca iných odrôd. Plody stromov obsahujú genetickú informáciu od oboch „rodičov“. A tú si plody nesú vo svojich semienkach.

Prirodzeným krížením, do ktorého nezasahuje človek, vznikne náhodný semenáč. Ide o strom, pri ktorom nepoznáme ani jedného z rodičov. Nevieme, z akej jablone pochádzal peľ ani kvet ktorého stromu opelil. Medzi semenáčmi môžeme nájsť stromy s kvalitnými plodmi, je to však skôr výnimka. Väčšina z nich sa totiž snaží vrátiť k svojej divokosti, pričom im na veľkosti a chuti plodov až tak nezáleží. Pokiaľ vieme, z akého stromu pochádzalo semienko, ale nevieme, odkiaľ pochádzal peľ, hovoríme o odrodových semenáčoch. Vtedy poznáme matku, ale nie otca danej odrody. Plody nám môžu, ale aj nemusia, pripomínať odrodu, z ktorej vznikli.

Niektoré semenáče pripomínajú veľkosťou plánky, mnohé sú však veľké a chutné podobne ako uznané odrody.  

Odrody môžeme tiež vyšľachtiť umelo, čím vznikajú šľachtené odrody. Pri nich poznáme oboch rodičov. Takéto odrody sú skrížené zámerne človekom, šľachtiteľom. V súčasnosti sa to deje často v laboratórnych podmienkach.

Moravská odroda Sudetská reneta bola vyšľachtená Janom Markom koncom 19. storočia. Zámerne skrížil odrody ´Ananásová reneta´, ´Kanadská reneta´ a ´Gdanský hranáč´.

Posledným spôsobom vzniku odrôd je mutácia. Môže byť spontánna aj umelo vyvolaná. Spôsobujú ju chemické či fyzikálne vlastnosti prostredia, napríklad žiarenie.  Najčastejšie sa prejaví iba na tých púčikoch stromu, ktoré boli ožiarené, preto sa volá aj púčiková mutácia. Na časti stromu známej odrody tak začnú vznikať plody iných, pozmenených vlastností, teda plody akoby „novej odrody“. 

Ak však na strome nájdeme plody rôznych odrôd, vo väčšine prípadov nejde o mutáciu a vplyv žiarenia. Dôvodom je zväčša to, že ovocinári zaštepili na strom viacero odrôd (dve, tri, niekedy aj viac). 

Hlavné spôsoby vzniku nových genotypov (odrôd).

Je zaujímavé, aké veľké množstvo kvalitných, dokonca najčastejšie pestovaných odrôd, ako je napríklad "Golden Delicious", "Jonathan", "Pastornica" či "Boscova fľaša", vzniklo spontánne, teda bez priameho pričinenia človeka. Sú to tiež náhodné alebo odrodové semenáče. Väčšie množstvo semenáčov však nikdy nenašlo hospodárske uplatnenie, pretože svojimi vlastnosťami neprekonali iné odrody. Jednoducho neboli dosť dobré. Dnes rozšírené moderné odrody už vznikajú najmä šľachtením človekom. Málokedy sa čaká na to, že príroda sa so vznikom odrôd zahrá sama.

Doba vzniku odrody predstavuje rok, kedy bola odroda objavená alebo popísaná. Pri mnohých veľmi starých odrodách je náročné dopátrať sa k obdobiu, kedy vznikli. O viacerých údaje nemáme, no sú aj také, ktoré sa datujú už od antiky (napríklad "API hviezdicovité") či stredoveku ("Parména zlatá zimná").

Prístupy k hodnoteniu veku sa u rôznych slávnych ovocinárov líšia, no pri hodnotení odrôd sa najčastejšie využíva základné rozdelenie na odrody staré (vznikli cca pred rokom 1950) a moderné. V 50-tych rokoch 20. storočia sa totiž pri vzniku odrôd začali viac používať moderné šľachtiteľské postupy. Staré odrody môžeme deliť aj podrobnejšie na historické (tie vznikali od dávnej minulosti do roku 1870) a klasické (vznikli medzi rokmi 1870 a 1950).

Dôležité je nielen to, kedy odrody vznikli, ale aj ekonomické hľadisko. Znamená to, že staré odrody už zväčša nie sú atraktívne pre veľkých producentov ovocia, a teda sa nepredávajú ani neponúkajú na trhu. Tento faktor však závisí vo veľkej miere od spotrebiteľov. Ak bude o staré odrody alebo chemicky neošetrené ovocie záujem, pestovatelia sa tomu pomerne rýchlo prispôsobia.

Väčšina odrôd, ktoré považujeme za staré zmizla z pultov predajní a dajú sa len ťažko zohnať.

Osobitné postavenie v ovocinárskom svete majú odrody miestne a krajové. Tie nikdy neboli uznané za oficiálne odrody a majú len malý areál rozšírenia. Nájdeme ich pod miestnymi názvami často len v jednej obci, doline či regióne. Ďalej sa nerozšírili. V tom sú veľmi zaujímavé a výnimočné. Často vznikli bez pričinenia človeka, ako semenáče z iných starých odrôd. Ich plody majú zaujímavé tvary a chute s pestrým a nezriedka špecifickým využitím. Takéto stromy bývajú silné a dlhoveké, odolné voči rôznym škodcom a chorobám. Keďže však ide o veľmi vzácne a ojedinelé „odrody“, ktoré sa dajú nájsť len na pár miestach, v tomto atlase sa im bližšie nevenujeme. Budeme však radi, ak sa ich rozhodnete mapovať, objavovať a zachovávať, pretože si to zaslúžia rovnako ako známe staré odrody.

O tom, aké odrody budú u nás dostupné na trhu, rozhoduje Listina registrovaných odrôd, ktorú vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave. Tieto odrody sú potom množené v ovocných škôlkach a ponúkané v rôznych záhradníctvach. Môžete si ich teda kúpiť aj do vašej záhrady. 

V súčasnosti tvoria sortiment, teda to, čo sa oficiálne pestuje a ponúka, najmä moderné odrody. Pokiaľ chceme pestovať staré či krajové odrody, ťažko ich zoženieme v škôlkach či predajniach. Je ale možné vypestovať si ich svojpomocne. Vtedy sa vezmú zo stromov daných odrôd vrúble a naštepia sa na podpníky,  napríklad na „plánky“ či vhodné semenáče. No nie každý to, samozrejme, vie. Tejto zručnosti sa dá tiež priučiť od miestnych záhradkárov, ako aj na ovocinárskych kurzoch.

Stromy starých a krajových odrôd majú rovnaké ekologické funkcie, ako aj ostatné dreviny. Podieľajú sa na ochrane a tvorbe pôdy, ovplyvňujú vodný režim a mikroklimatické pomery, živé či odumreté stromy sú biotopom pre iné organizmy, ktoré v nich alebo na nich môžu prebývať, skrývať sa alebo loviť potravu. Navyše počet organizmov a ich rôznorodosť v starých sadoch býva obvykle vyšší, ako v ich okolí.

Pre mnohé opeľovače je ovocný sad skvelým miestom pre pastvu.

Ovocné dreviny ako jabloň domáca a hruška obyčajná sú  kultúrne rastliny, ktoré sa dlhodobo vyvíjajú spolu s človekom a poskytujú mu potravu. Majú preto viacero funkcií, ktoré sú pre ne osobitejšie ako pre divorastúce dreviny. Aké to teda sú?

Darcovia génov

Odhadom je na svete 10 000 – 16 000 odrôd jabloní a 3 000 odrôd hrušiek. Za týmito číslami sa skrýva obrovská pestrosť vlastností a vlôh. Stabilná plodnosť, odolnosť voči extrémnym výkyvom počasia, voči zamokreniu, suchu, mrazom, ale aj voči škodcom a chorobám, ktoré prichádzajú na naše územie. Vlastnosti mnohých starých a krajových odrôd neboli ešte v modernom šľachtiteľstve preskúmané a využité a čakajú na svoj čas. 

Odrody pri tvorbe krajiny

Vedeli ste, že každá odroda sa hodí do iného typu výsadby? Niektoré odrody majú široké košaté koruny a hodia sa ako samostatne stojace „solitéry“ (napr. odrody jabloní "Boskoopské", "Gravštýnske", "Ribstonské", odrody hrušiek "Špinka", "Magdalénka").  Iné majú koruny úzke a štíhle, a tak sa dajú sadiť najmä do alejí popri cestách (napr. odrody jabloní "Hammersteinovo", "Bernské ružové", "Matkino" a hrušiek "Hardyho", "Dielova"). Iné odrody viac zaujmú svojím kvetom, ktorý môže mať rôzne sfarbenie. 

Rôzne druhy a odrody sa dajú v krajinotvorbe využívať vďaka ich rozličnej veľkosti, tvaru a vzhľadu.

Obvykle sa  pestrosť odrôd spája najmä s možnosťami využitia a spracovania ich plodov. Prvým fenoménom je doba využiteľnosti. Málokto vie, že jablká je pri vhodnej odrodovej skladbe a uskladnení možné konzumovať v čerstvom stave po celý rok. Niektoré zimné odrody nám totiž vydržia v pivnici až do júna a v júli už dozrievajú prvé letné odrody. Príkladom zimných odrôd, ktoré vydržia takmer do leta, sú nemecké odrody "Boikovo", a "Jeptiška", do júla je možné skladovať napríklad odrodu "Strýmka".

Druhým fenoménom je chuť. Súčasné moderné odrody majú prevažne jednoduchšie chute, ktoré sú buď sladké, alebo sladkokyslé.  Pri starých a krajových odrodách nachádzame pestrejšiu škálu chutí – plody korenisté či s osobitou príchuťou. "Boikovo" jablko chuťou pripomína grapefruit, "Krátkostopka kráľovská" zase mandarínky, "Banánové zimné" a "Matkino" má banánovú príchuť,  hruška "Charneuská" v sušenom stave chutí ako figy. Extrémom sú sladké plody miestnych odrôd s minimálnym obsahom kyselín, takzvané „sláďatá“. Chuť spolu s konzistenciou dužiny a obdobím využitia vplýva aj na možnosti spracovania. Niektoré odrody sú univerzálne, iné sú vhodné viac-menej len na konkrétne použitie. Tým môže byť konzumácia v čerstvom stave, sušenie, výroba muštov, vín, destilátov a rôznorodé kuchynské využitie (koláče, kompóty, lekváre, ovocné polievky, omáčky, rôsol, pektín). Tento potenciál dnes ani zďaleka nevyužívame. 

Sušenie patrilo v minulosti medzi najčastejšie spôsoby konzervácie ovocia.

Ovocné stromy a ich staré odrody sú tiež kultúrnym dedičstvom našich predkov, preto prenikli aj do heraldiky, ľudovej tvorivosti, symboliky, sú súčasťou obradov a tradícií. Ovociu sa prisudzoval význam aj pri výklade snov, v magických praktikách a symboloch. Sú častým námetom piesní, básní, riekaniek, nájdeme ich aj v hádankách.

Využívanie ovocných druhov, a to nielen drevín, sa v oblastiach s ovocinárskou tradíciou prejavilo aj v názvoch obcí a v erboch. Na Slovensku sa nachádza 239 obcí (8,1 % všetkých sídel Slovenska), ktoré majú ovocný druh v názve, erbe alebo v ich kombinácii.

Príklady obcí, ktoré majú v erbe a názve niektorú z našich ovocných drevín

Staré a krajové odrody jabloní či hrušiek stále môžeme nájsť v krajine, na záhradách či dvoroch. Aj tak ich však môžeme nazvať ohrozenými, keďže z nich postupne miznú a sú nahrádzané novými. Prečo je to tak a čo môžeme spolu s nimi stratiť?

Spoločnosť stále pokračuje v šľachtení. Kým v minulosti bolo šľachtiteľstvo viac závislé na diele „náhody“ a prírody, do dnešných postupov viac vstupujú technológie, laboratórne práce a manipulácie s génmi (GMO). Dôvody pre šľachtenie nových odrôd sú viaceré. Šľachtitelia hľadajú nové vlastnosti, ktoré by pomohli odrodám prosperovať v zmenených pôdno-klimatických podmienkach, aby lepšie odolávali chorobám a škodcom, aby boli atraktívnejšie pre konzumentov, prinášali väčšie úrody, vyžadovali menej náročnú starostlivosť, a podobne. Šľachtenie má teda význam pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, najmä očakávaní nepriaznivých klimatických zmien. A v tomto smere nám staré odrody majú čo ponúknuť.

Skladba odrôd, aká sa na Slovensku pestovala, sa vyvíjala postupne a prirodzene. 

Určitý počet odrôd sa pestoval dlhodobo, niekoľko storočí. Vznikali nové odrody a buď sa ujali, alebo nie. Pár odrôd bolo takých obľúbených, že ich nájdeme takmer na celom Slovensku – všade, kde je ich pestovanie možné. Niektoré však boli špecifické len pre určité oblasti Slovenska.

Jabloň ´Ontario´ parí medzi staré odrody, ktoré boli a dodnes sú stále obľúbené na celom Slovensku.

Celkovo sa uvádza, že na Slovensku sa na prelome 19. a 20. storočia pestovalo okolo 300 odrôd jabloní. Dnes sa komerčne pestuje  len pár desiatok. 

Výskyt a rozšírenie starých a krajových odrôd najviac ovplyvnili tieto udalosti:

1. Prechod na nižšie pestovateľské tvary a intenzifikácia pestovania v 30. rokoch 20. storočia

2. Zmeny v sortimente odrôd v 30. rokoch 20. storočia

3. Zmeny krajinnej štruktúry v 50. a 60. rokoch 20. storočia.

Prechod na nižšie pestovateľské tvary znamená najmä to, že podpníky, na ktorých sú odrody naštepené, sú menšieho vzrastu, aby sa ľahšie oberali. Tieto podpníky sa dožívajú aj kratšieho veku, v intenzívnom ovocinárstve povedzme 20 až 25 rokov. Preto sa tieto stromy v sadoch a záhradách častejšie nahrádzajú novými. Prechod na nižšie pestovateľské tvary sa však stal problémom pre rozmanitosť starých odrôd až po tom, ako postupne začal byť obmedzovaný sortiment.

V posledných desaťročiach došlo tiež k intenzifikácii pestovania. Ovocné stromy sú nízkeho vzrastu, husto nasadené na malej ploche, ktorá je mechanicky a chemicky intenzívne obhospodarovaná.

Zmeny v sortimente mali za cieľ zjednodušiť výber odrôd pre pestovateľov a zároveň vybrať to najlepšie, čo sa v danej dobe pestovalo. Napríklad v listine povolených odrôd zo 60. rokov 20. storočia sa nachádza 68 odrôd. Sú tam z dnešného pohľadu kvalitné staré odrody, no v porovnaní s pôvodnou rozmanitosťou je to málo. Tieto povolené odrody sa mohli následne ďalej množiť v škôlkach a predávať v záhradníctvach. Časom sa teda stalo to, že ste si nemohli kúpiť inú ako povolenú odrodu.

Sortiment, ktorý sa v súčasnosti pestuje a predáva, sa obmedzil viac-menej na niekoľko málo, prevažne nových odrôd.

Zmeny krajinnej štruktúry, teda to, ako krajina vyzerá a čo sa v nej nachádza, sa dejú dlhodobo. 

Zmeny v krajine sú odrazom potrieb ľudí, sú podmienené legislatívou, dotáciami, ale aj hodnotami spoločnosti. Za posledných 100 rokov krajina Slovenska prešla dynamickými zmenami – menilo sa zastúpenie lesov, ornej pôdy, lúk, pasienkov, viníc, sadov. Niekedy boli zmeny pozvoľné, niekedy razantnejšie. Veľkým a necitlivým zásahom do krajiny bolo najmä sceľovanie pozemkov v 50. a 60. rokoch 20. storočia. To sa dialo počas tzv. „združstevňovania“. Malé, úzkoblokové  polia sa vtedy spájali do väčších, aby sa vytvorili veľké bloky ornej pôdy, ktorá sa obhospodarovala mechanizáciou. Ovocné stromy rastúce medzi nimi sa často odstraňovali, ba až vytrhávali buldozérmi (tzv. Stalinove buldozéry). Zaniklo vtedy mnoho medzí, stromoradí, ale aj solitérnych stromov, čo malo negatívny vplyv na celkové fungovanie našej krajiny. Proces prešiel niekoľkými fázami a bol ukončený asi v roku 1975. Staré sady boli v tomto procese často menené na polia a lúky. Neskôr boli najmä v okolí družstiev, vysádzané do tej doby nepatrične veľké ovocné sady, ktoré mali od 5 do 100 hektárov. Kým predtým bolo v krajine veľa pestrých krajinných prvkov s rozmanitou skladbou odrôd, po kolektivizácii zostali veľké výmery sadov s obmedzeným počtom odrôd. Odrody v týchto sadoch sú zväčša staré, no o tieto sady už dnes moderní ovocinári nemajú záujem.

Stromy, ktoré môžeme nájsť v súčasnosti medzi obhospodarovanými poľami, sú skôr raritou. Väčšina bola odstránená.

Záchrana starých odrôd ovocných drevín má v porovnaní s inými genetickými zdrojmi svoje špecifiká. Jedným z nich je, že odrody ovocných drevín nie je možné zachovávať vo forme semena, teda generatívne. Ak chceme zachovávať určité už existujúce odrody, robíme to cestou vegetatívneho množenia, čiže na rozmnoženie použijeme časť materskej rastliny. Tou môže byť kúsok konárika – výhonku (tzv. vrúbeľ), púčik, odkopok, kus koreňa a podobne. Druhým špecifikom a zároveň veľkou výhodou je, že dreviny sú obvykle dlhoveké. Nemusíme preto množenie opakovať každoročne, či pár rokov po sebe, ako pri jednoročných druhoch zeleniny.

Záchrana starých odrôd v praxi vyzerá napríklad tak, že ich vegetatívne množíme. Ovocinár na obrázku preštepuje starší strom. 

Ako sme už spomínali vyššie, odrôd ovocných drevín je obrovský počet. Je teda potrebné zachovávať a chrániť všetky? A ak nie, ako vybrať tie, ktoré našu ochranu potrebujú? V ochrane prírody sa často uplatňuje kritérium vzácnosti, teda počtu. Ak má nejaký živočíšny alebo rastlinný druh malú početnosť, a teda je vzácny, máme tendenciu ho ochraňovať. Toto sa dá teoreticky uplatniť aj pri odrodách, treba si však uvedomiť, že na rozširovaní odrôd sa podieľa človek. To, či je nejaká odroda rozšírená alebo zriedkavá, ovplyvňuje najmä pestovateľ. A ten sa rozhoduje na základe viacerých faktorov.

Prvým je určite kvalita odrody – jej chuť, plodnosť, využitie, vzhľad, odolnosť voči chorobám a vplyvom prostredia. Tieto vlastnosti sa však nemusia prejaviť všade rovnako. Preto je ďalším kritériom určite vhodnosť stromu na istom mieste, v  daných pôdno-ekologických podmienkach. S istou mierou zovšeobecnenia by sme mohli povedať, že odroda, ktorá je bežná, je kvalitná, obľúbená a do daných podmienok vhodná. A tie ostatné asi také kvalitné nie sú. Avšak veľkú úlohu pri výsadbe odrôd zohráva dostupnosť odrody (sortimentu), vedomosti o odrodách a marketing. Preto v krajine nachádzame mnoho jedincov niekoľkých málo odrôd, ktoré sú celoeurópsky, či dokonca celosvetovo rozšírené. Naopak mnohé, ktoré sú kvalitné a dobre prispôsobené našim podmienkam, sa takmer vôbec nepestujú, hoci by sa im darilo. A, samozrejme, nachádzame aj také, ktorých je málo, pretože sa pestovateľom neosvedčili a pretrvávajú skôr ako pozostatok nejakej módnej vlny či preto, že ich časom prekonali iné, novšie odrody. Výber sortimentu, teda odrôd, ktoré sú hodné záchrany, preto musí byť individuálny. Mali by sme pri ňom zohľadniť popri vzácnosti aj  pestovateľskú vhodnosť daných odrôd v určitých prírodných podmienkach, tradíciu ich pestovania, pôvodnosť a  ich potenciál pre hospodárstvo.

Pri výbere odrôd, ktoré zachraňujeme, môžeme zohľadniť aj to, akú tradíciu pestovania majú v tom – ktorom regióne. 

Najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom zachovávania starých odrôd je ich pestovanie pre hospodársku potrebu, teda na ich konzum, spracovanie a uskladnenie. Či už na úrovni malých prídomových výsadieb alebo väčších sadov. Dôležité je práve to, že stromy tu nestoja ako niečo navyše, o čo sa treba len starať. Ich plody sú využité, a preto sú stromy potrebné. Popri samotnej výsadbe je dôležitým prvkom osvojovanie si ovocinárskych zručností. Patrí sem množenie ovocných drevín, správna výsadba, komplexná starostlivosť o ovocné stromy počas ich života, základy pomológie a spracovanie produkcie.

Do súkromných záhrad si však ľudia sadia druhy a odrody podľa ich dostupnosti, vlastnej skúsenosti či vkusu. A to nemusí stačiť k tomu, aby sme chránili viacero starých odrôd. Preto je vhodné, ak sú takéto výsadby ešte doplnené o kolekcie s určitým výberom odrôd. Takýto výber by mali spraviť odborníci, ktorí sa starým odrodám venujú. Poznajú ich početnosť, vedia, ktorá je bežná či zriedkavá, ktorá sa do daných podmienok najlepšie hodí, aby sa prejavil jej potenciál. Takéto účelové výsadby sa nazývajú poľné banky alebo repozitóriá a už sme o nich písali vyššie. Ďalší priestor pre výsadbu špecifického sortimentu predstavujú areály škôl, múzeí, skanzenov, arboréta, mestské a vidiecke sady či priestory komunitných záhrad.

Rod jabloň (Malus) zahŕňa asi 55 rôznych druhov. Rod pochádza z troch génových centier – ázijské, európske a severoamerické. V európskom centre, teda aj u nás na Slovensku, sa vyskytuje jabloň planá  (Malus sylvestris L.), ktorá z ovocinárskeho hľadiska nemá takmer žiadny praktický význam. Preto sa aj ľudovo nazýva „plánka“. Často sa však stáva, že sa naše pôvodné druhy jabloní, ako aj hrušiek, v prírode krížia s kultúrnymi druhmi. Od domácej jablone sa „plánka“ líši najmä veľkosťou plodov, no rozdiely si môžeme všimnúť aj v charaktere kôry, vo veľkosti a tvare listov či púčikov. Typický pre pôvodné botanické druhy je tŕnitý obrast konárikov, ktorý pri jabloni planej nie je skutočným tŕňom, skôr veľmi krátkym ostrým a tvrdým konárikom zakončeným očkami.

Všetky odrody, o ktorých píšeme aj v tomto atlase, patria do druhu jabloň domáca (Malus domestica Borkh). Táto jabloň sa vyvinula zo stredoázijskej jablone Sievesovej (Malus sieversii Ledeb.)  a postupne sa krížením obohacovala aj o gény iných druhov jabloní, dokonca aj našej, jablone planej.  Korene má teda v oblasti krajín Kazachstanu, Turkmenistanu, Kirgistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu.

Kvety jablone domácej sú cudzoopelivé, päťpočetné, biele, niekedy až do ružova zafarbené, zložené do chocholíkov. Plodom jablone je malvica (jablko), kde rozlišujeme pomologické znaky – vonkajšie (veľkosť a tvar plodov, kališnú a stopkovú časť, šupku a celkový vzhľad plodov) a vnútorné (dužinu, jadrovník a cievne zväzky).

Jablone sa pomologicky radia do jadrovín a odrody sa delia podľa dozrievania na skoré letné, jesenné, neskoro jesenné až skoré zimné a neskoro zimné. Rozlišujeme dve rôzne zrelosti plodov – zberovú a konzumnú.
Jabloň domáca je jednou z najdôležitejších a najobľúbenejších ovocných plodín pestovaných v chladnejšom a miernom pásme. Pestovanie jabloní má na našom území bohatú tradíciu. Od najstarších dôb boli jablká súčasťou stravy a boli využívané v liečiteľstve. Jablká sú oproti hruškám menej energeticky výdatné, s nižším obsahom sacharidov a vlákniny, ale majú dostatočné množstvo horčíku, draslíku, jódu a síry. Sú stredne bohaté na vitamín A, vitamín B1, vitamín E a obsahujú väčšie množstvo vitamínu C.

Jabloň domáca nemá veľké nároky na klimatické podmienky, a to predovšetkým vďaka širokému sortimentu pestovaných odrôd a podpníkov. Aj keď ide o veľmi plastický druh, pre intenzívne pestovanie vyberáme lokality s nadmorskou výškou 300 – 600 m, kde sú priemerné ročné teploty v rozmedzí 6 – 9 °C a ročný úhrn zrážok 600 – 800 mm.

Korení stredne hlboko až plytko a koreňová sústava sa rozkladá viac do šírky, preto vyžaduje pôdy úrodné, humózne a dobre zásobené vodou, ľahšie až stredne ťažké, ale uspokojí aj sa s plytšími pôdami. Vyhovujú jej pôdy stredne ťažké hlinité a stredne ťažké až ľahšie pôdy piesočnato-hlinité. V pôdach ľahkých a piesčitých, s nedostatkom vlahy a hnojenia zle rastie a rodí, v ťažkých a kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpia náchylné odrody na rakovinu.

Vysoké nároky kladie na vzdušnú vlhkosť, preto najlepšie prospieva v chránených predhoriach. V polohách 300 – 500 m n. m. ju netreba umelo zavlažovať, niektorým odrodám sa darí aj vo výške 700 – 800 m n. m. V kvete znáša väčšina jabloní mrazy až -2 °C, v dreve mrazy – 30 °C a viac stupňov, závisí to ale od odrody, stanovišťa a poveternostných podmienok. Nevhodné sú suché polohy, druhu nevyhovujú ani južné suché výslnné svahy, chudobné pôdy a inverzné údolné polohy.

Rod hruška (Pyrus) zahŕňa viac ako 20 rôznych druhov. Na našom území rastie voľne a je pôvodná hruška planá - Pyrus pyraster L.  V rode Pyrus je len málo druhov, ktoré boli vyšľachtené pre komerčnú produkciu. Z východných druhov to bol najmä Pyrus communis ktorý má pôvod vo východnej Európe a Malej Ázii blízko Stredomoria a bol rozšírený po celej Európe.

Kvety väčšiny hrušiek  sú cudzoopelivé a potrebujú k opeleniu iného jedinca, často aj inú odrodu. Sú biele alebo ružovkasté a zostavené v chocholíku. Plodom je malvica (hruška), ktorá vytvára pri cievnych zväzkoch okolo jadrovníka tvrdé hrčky - sklerenchymatické bunky.

Hrušky sa pomologicky radia, podobne ako jablone, k jadrovinám a odrody sa delia podľa dozrievania na skoré -  letné, jesenné a zimné. Z dôvodu ich rýchleho zrenia a citlivosti k otlačeniam sa nikdy nerozšírili ako jablone alebo slivky. Najväčší význam majú v spracovateľskom priemysle.

Väčšina odrôd vytvára mohutné stromy, ktoré sa dožívajú vysokého veku. Preto boli tiež dôležité pri vytyčovaní pozemkov, ďalej sa vysadzovali ako solitéry na rázcestia a ako stromoradia pozdĺž ciest, kde mali orientačný účel. Oproti ostatným jadrovinám obsahujú hrušky väčšie množstvo cukru a vlákniny. Obsahujú veľa vitamínu B2, B6 a kyseliny listovej. Plody sú energeticky výdatnejšie ako jablká a preto boli sušené hrušky dôležitou zložkou obživy najchudobnejších vrstiev obyvateľstva.

Pre jedince druhu hruška obyčajná, ktoré nie sú určené pre tržné pestovanie, sú vhodné iba klimatické teplé a stredne teplé oblasti, kde nadmorská výška nepresahuje 350 m,  priemerné ročné teploty sa pohybujú v rozmedzí 8 - 9 °C a ročný úhrn zrážok predstavuje 500 - 700 mm. Vyžaduje hlbšie pôdy ako jablone, stredne ťažké až ťažké, preferuje neutrálne pH. Hruška je však tolerantná aj k nepriaznivým pôdnym podmienkam. Je vhodné, ak sa zabezpečí dostatočný prísun vlahy počas roka. Odrody hrušiek štepené na semenáče vytvárajú mohutnú koreňovú sústavu, preto vyžadujú hlboké priepustné živné pôdy s nízkou hladinou podzemnej vody. Hruškové odrody štepené na dulu zakoreňujú plytšie a teda znesú aj hladiny podzemnej vody až 1,2 m pod povrchom. Niektoré odrody však majú problém s prijateľnosťou kedy slabšie zrastajú, alebo vôbec nezrastá očko či vrúbeľ s dulovým podpníkom. Takémuto javu hovoríme neznášanlivosť, alebo slabá afinita naštepenej odrody s podpníkom.

Problematike starých odrôd sa na Slovensku venuje pozornosť na rozličných úrovniach. Subjekty, ktoré sa jej venujú často nie sú zamerané len na jednu činnosť. Ich práca preto obsahuje výskumné a vzdelávacie aktivity, propagáciu aj praktické aktivity ako pestovanie stromov, návrhy a realizácie výsadieb, ošetrovanie drevín. 

• Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Zvolen  https://fee.tuzvo.sk/

• Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra https://www.uniag.sk/sk/

• Národné poľnohospdárske a potravinárske centrum, Génová banka, Piešťany http://www.vurv.sk/

• Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Biele Karpaty, Nemšová http://www.sopsr.sk

• OZ Pre Prírodu, Trenčín www.preprirodu.sk

• OZ GenoFond, Dolná Súča www.facebook.com/ovocnypoklad

• OZ Alter Nativa, Brdárka www.alter-nativa.sk

• OZ Jašterica, Čebovce www.jasterica.cebovce.sk

• OZ Pangaea, Nová Bošáca www.ozpangaea.wordpress.com

• CEEV Živica, Bratislava a Zvolen www.zivica.sk

• Slovenský zväz záhradkárov http://www.zvazzahradkarov.sk/ 

• Matica ovocná, s.r.o. www.maticaovocna.sk

• Ovocný strom https://ovocnystrom.sk/

Pri riešení problematiky sú veľmi nápomocné aj viaceré zahraničné subjekty:

• Radim Pešek – Ovocná škôlka, Bojkovice www.stareodrudy.org

• ZO ČSOP Veronica, Hostětín https://hostetin.veronica.cz

• ZO ČSOP Bílé Karpaty, Veselí nad Moravou http://csop.bilekarpaty.cz/

• Ekologické centrum Meluzína RC AB https://www.meluzina.info/

• Arche Noah, Schiltern https://www.arche-noah.at/

• Pro Specie Rara, Bazilej https://www.prospecierara.ch

Bruno Jakubec
Ekológ, ktorý si odskočil k ovocným stromom a už pri nich zostal. Pod hlavičkou Technickej univerzity vo Zvolene, na ktorej už takmer dve desaťročia pracuje, sa venuje výskumu krajiny, starých a krajových odrôd a v ostatnom čase aj adaptáciám ovocinárstva na klimatickú zmenu. V spolupráci so samosprávami, či občianskymi združeniami realizuje rozmanité ovocinárske projekty a vzdelávacie aktivity. Ekonomickú realitu ovocinárstva zažíva prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorá poskytuje komplexné služby v ovocinárstve a spracovaní ovocia. Popri tom hospodári na kopaniciach Bielych Karpát. Ak sa zamýšľate, či sa to všetko dá stihnúť, tak nedá.

Andrea Uherková (1989)
Absolventka odboru Ekológia a ochrana biodiverzity na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene. Na inžinierskom stupni štúdia sa venovala mapovaniu oskoruší v Bielych Karpatoch a v dizertačnej práci rozšírila svoj výskum aj o staré a krajové odrody jabloní a hrušiek, ktorý prebiehal v rámci projektu Bielokarpatský ovocný poklad. Po štúdiu preniesla svoje skúsenosti do organizácie Živica, kde 4 roky viedla vzdelávací projekt školských ovocných sadov SadOVO. 
V súčasnosti sa v Živici venuje v projekte Funebra prírodnému pohrebníctvu, zakladá prírodné cintoríny a vedie rozlúčky na rôznych miestach, najmä vo Zvolenskej Záhrade spomienok. Jej snom je založiť cintorín, kde budú rásť ovocné stromy starých a krajových odrôd.

Postupy v ovocinárstve, ktoré sú závislé na využívaní produktov priemyslu. Sú nimi priemyselné hnojivá, syntetické pesticídy, ropné produkty a technológie aplikované v rozsahu poškodzujúcom životné prostredie a vplývajúcom na kvalitu potravín. Bežne sa takéto postupy označujú aj termínom intenzívne ovocinárstvo. V tejto publikácii termín intenzívne ovocinárstvo nevyužívame, keďže intenzita závisí od miery vstupov a tie môžu mať rôznu formu. Môžu to byť priemyselné vstupy, no tiež intenzívna ľudská práca. Preto aj na spotrebu energie veľmi intenzívne systémy nemusia poškodzovať životné prostredie. Ak by sa závislosť ovocinárstva na priemysle zmenšila, pestovanie by nadobudlo inú formu, využívali by sa iné postupy než tie, ktoré sa využívajú dnes.

biologická diverzita, rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov

rozmanitosť, rôznorodosť

Postupy a opatrenia využívané pri zakladaní a pestovaní extenzívnych sadov (viď nižšie). Tieto postupy sú orientované na minimalizáciu vstupov dodatkovej energie, ako je chemizácia a závlaha. Dôležité je poznanie a využívanie prírodných procesov pri pestovaní.

Ovocný sad, ktorý plní okrem produkčnej aj iné funkcie. Veľký význam má najmä viac-funkčné využitie plochy sadu, kde sa okrem ovocia využíva aj trávny porast. Takýto sad spoznáme podľa toho, že stromy, ktoré tu rastú, sú mohutné, nemajú oporu ani siete ako ochranu proti vtáctvu a nie sú tu inštalované závlahy. Patrí sem väčšina starých sadov v záhradách, za humnami či v krajine.

Súbor všetkých génov v populácii organizmov, napríklad jedného druhu. Mnohé gény, ktorými organizmy disponujú sa navonok nemusia prejaviť. Sú však dôležité pre reakciu organizmov, a tým aj ich populácií v rôznych, či už stabilných alebo meniacich sa podmienkach. Preto je vysoká rôznorodosť génov dôležitá.

Je to zbierka združujúca široké spektrum genetických zdrojov jedného, alebo viacerých druhov. V tomto prípade ide o kompaktnú výsadbu ovocných drevín. Na rozdiel od produkčných sadov, kde sa nachádza len niekoľko relatívne málo odrôd, ich repozitórium obsahuje veľké množstvo. Počet odrôd je vysoký, počet jedincov jednej odrody obvykle nízky. Výber odrôd podlieha výberu, ktorý zohľadňuje určité špecifické kritériá – napríklad vzácnosť, regionálnosť a podobne.

Súbor všetkých génov nachádzajúcich sa v jednom organizme. Tieto gény predurčujú základné vlastnosti daného jedinca. Tie gény, ktoré sa v rámci genotypu prejavia aj navonok, nazývame fenotyp.

Postupy a opatrenia využívané pri zakladaní a pestovaní intenzívnych sadov (viď nižšie). Tieto postupy sú orientované na hospodársky výsledok, teda pravidelnú a veľkú úrodu. Tomu cieľu slúžia vysoké vstupy dodatkovej energie, ako je využívanie neobnoviteľných zdrojov, chemizácia, závlaha, siete proti vtákom a podobne. Autoregulačné mechanizmy, teda prirodzené procesy, sú nahrádzané kontrolou pestovateľom.

Sad ovocných drevín, ktorý je určený na komerčnú produkciu. Dôležité sú maximálne výstupy za krátky čas. Stromy sú malého vzrastu, blízko seba, skoro vstupujú do plodnosti. Takýto sad spoznáte aj podľa opory, ktoré stromy vyžadujú, sietí proti vtákom a krúpobitiu a závlah. Takýto sad často dosahuje veľké rozmery, je oplotený a nachádza sa na kvalitnej pôde.

Vnútorná časť plodu, ktorá obsahuje semená umiestnené v púzdrach. 

Prísne vzaté, za odrody považujeme len tie genotypy, ktoré sa v minulosti alebo v súčasnosti nachádzali v listine povolených odrôd. Z praktického hľadiska však za odrody považujeme aj tie genotypy, ktoré takto registrované neboli. Jednu skupinu z nich tvoria krajové odrody. Krajové odrody sa vyskytujú na geograficky ohraničenom území, dá sa teda povedať, že majú relatívne malý areál rozšírenia. Majú aj ďalšie špecifické vlastnosti, ako je ich chuť, využitie, odolnosť a podobne. Pre ochranu genofondu a jeho ďalší rozvoj sú nesmierne dôležité, preto by sme im mali venovať zvýšenú pozornosť. 

Malé, bodkám, bradavičkám alebo chrastičkám podobné útvary, nachádzajúce sa na povrchu plodov. Slúžia na výmenu plynov medzi plodom a vonkajším prostredím a tiež sú pre niektoré odrody špecificky vyvinuté.

Pás zeme medzi dvoma susednými roľami. Bežne je porastený trávnym porastom, môžu tu byť vysadené aj stromy.

Taký spôsob štepenia, teda vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa na pripravený podpník prenáša očko – vyzretý púčik so štítkom kôry. Teda nie výhonok (vrúbeľ s viacerými púčikmi), ale iba jeden púčik, ktorý sa prenesie za kôru do podpníka.

Výhonok, výrastok ovocných stromov z koreňa, používaný na množenie – koreňový odkopok. Na pohľad vyzerá ako malý strom vyrastajúci blízko kmeňa materského stromu, v priestore kam siahajú korene.

Nižšia taxonomická kategória ako je druh, súhrn rastlinných jedincov, ktorí majú v rámci druhu spoločné vlastnosti. Na počiatku vzniku odrody sa nachádza jeden človekom určený jedinec, strom alebo ker určitého druhu, napríklad jablone, slivky, ríbezle, ktorý si ľudia vybrali na ďalšie rozmnožovanie, pretože splnil ich očakávania. Aby sa vlastnosti daného jedinca zachovali, teda aby boli vždy rovnaké, ďalej sa rozmnožuje vegetatívne, napríklad vrúbľovaním, očkovaním, rezkami, odkopkami. Vznikajú vlastne klony, rôzne jedince tej istej odrody majú rovnakú genetickú informáciu. Odrodou teda môžeme nazvať genotyp s určitými stanovenými znakmi, ktorý si ľudia vybrali na ďalšie rozmnožovanie. Naopak pohlavným rozmnožovaním, teda krížením sa vlastnosti materských odrôd v ich potomstve menia. Potomstvo sa tak môže a nemusí podobať na svojich rodičov. Ak sú vlastnosti potomstva hodnotné, je možné, že si z nich človek opäť vyberie nejaké jedince, z ktorých vznikne ďalšia odroda. Potomstvo je rôznorodé. Prísne vzaté sa odrodou stávajú tie genotypy, ktoré boli uznané štátnymi skúškami. Spolu s pojmom odroda sa používajú aj synonymá varieta, kultivar, sorta.

odborník v odbore ovocinárstvo

Môže byť chápané ako špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. V širšom slova zmysle zahrňuje široké spektrum aktivít v rámci starostlivosti o ovocné stromy (škôlkarstvo, štepárstvo, sadovníctvo, pomológiu a iné).

Miesto, kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné dreviny pred výsadbou na trvalé stanovište.

Ide o schopnosť rastliny nasadiť plody bez opelenia, teda bez prenosu peľu z tyčiniek na bliznu samičieho kvetu a následného oplodnenia – splynutia peľového váčku s vajíčkom v semenníku a následného vzniku semienka. Partenokarpické plody sú plody bez semien.

Výsledný tvar ovocnej dreviny dosiahnutý dlhodobým používaním rezu a tvarovania. V praxi ide najmä o výšku založenia koruny, teda vzdialenosť od zeme, v ktorej sa začína strom vetviť a tvar ovocného stromu, teda počet a rozmiestnenie kostrových konárov v korune.

Ľudový názov pre druh jablone – jabloň lesná (Malus sylvestris) alebo hrušky – hruška planá (Pyrus pyraster), ktoré sa prirodzene vyskytujú na území dnešného Slovenska. V ovocinárstve sa využívajú predovšetkým ako podpníky na štepenie odrôd. Plody z planých jabloní a hrušiek bývajú malé a trpké, nie veľmi chutné. Využívali sa najmä na výrobu pálenky. Plánky sa rozmnožujú pohlavne, preto majú, podobne ako odrody, mierne odlišné vlastnosti.

Takmer všetky ovocné stromy, ktoré sa dajú kúpiť v ovocnej škôlke alebo záhradnom centre sa skladajú z dvoch navzájom zrastených častí – podpníka a ušľachtilej odrody. Podpník je v pôde koreniaca časť ovocnej dreviny, do ktorej je naštepená ušľachtilá časť (očko alebo vrúbeľ). Podpník ovplyvňuje najmä výslednú veľkosť dreviny v dospelosti, jej hospodárenie s vlahou, stabilitu v pôde, ale aj plodnosť, veľkosť a vyfarbenie plodov a podobne.
* pozri aj štepenie

Odborník v odbore pomológia (viď nižšie)

Zaoberá sa opisom biologických vlastností, nárokov na prostredie a vhodnosťou použitia jednotlivých druhov a odrôd ovocných drevín.

Stromy vyrastené zo semien nielen kultúrnych ovocných drevín. Pokiaľ poznáme materský strom, nazývajú sa aj odrodové semenáče. Semenáče odrôd môžu mať rôzne vlastnosti. U niektorých prevládnu ušľachtilé gény vedúce k hospodársky zaujímavým vlastnostiam, u niektorých gény divoké, vracajúce im charakter plánok.

Rastlina vyskytujúca sa jednotlivo, stojaca osamote

odroda (viď vyššie)

Vzdialenosť medzi jednotlivými vysadenými stromami, udáva sa v tvare a metroch. Spony môžu byť štvorcové, obdĺžnikové, menej často trojuholníkovité, kosoštvorcové alebo kosodlžníkové, prípadne nepravidelné. Spon sa líši v intenzívnych a extenzívnych  výsadbách – v extenzívnych býva väčší (často aj 10 – 12 m medzi jednotlivými stromami). Záleží od druhu ovocnej dreviny, použitého podpníka a funkcie či využitia danej plochy.

Odrody, ktoré vznikli pred rokom 1950, pred nástupom masívneho používania šľachtiteľských postupov. Väčšina z nich vymizla zo sortimentu a už sa komerčne nepestuje.

Zaoberá sa výrobou ovocinárskeho osiva, podpníkov a škôlkarskych výpestkov (sadeníc, krov, stromčekov). Ak si chcete kúpiť ovocný strom, ponúkajú ho priamo ovocné škôlky alebo záhradné centrá.

Činnosť, pri ktorej prenášame časť jednej rastliny (ušľachtilej) na rastlinu druhú  (obyčajne planú alebo na to osobitne určenú). Časť, ktorú prenášame, je buď vrúbeľ, alebo púčik a rastlina, na ktorú tieto časti prenášame, je podpník. Vrúbľovaním a očkovaním rozmnožujeme takmer všetky kultúrne ovocné druhy a ich sorty, ktoré sa nedajú rozmnožovať iným, vegetatívnym spôsobom. Pri štepení, čiže vrúbľovaní prenášame na podpník časť jednoročného výhonku obyčajne s  3 – 4  očkami a pri očkovaní iba jeden púčik z letorastu.

Činnosť, pri ktorej prenášame časť jednej rastliny (ušľachtilej) na rastlinu druhú  (obyčajne planú alebo na to osobitne určenú). Časť, ktorú prenášame, je buď vrúbeľ, alebo púčik a rastlina, na ktorú tieto časti prenášame, je podpník. Vrúbľovaním a očkovaním rozmnožujeme takmer všetky kultúrne ovocné druhy a ich sorty, ktoré sa nedajú rozmnožovať iným, vegetatívnym spôsobom. Pri štepení, čiže vrúbľovaní prenášame na podpník časť jednoročného výhonku obyčajne s  3 – 4  očkami a pri očkovaní iba jeden púčik z letorastu.

Eukaryotické organizmy sú prevažne diploidné, to znamená, že každá telová bunka vlastní dva chromozómové súbory (diploidný počet = 2n) - jednu polovicu od matky a druhú polovicu od otca. V dôsledku mutácie môže dôjsť k odchýlke od tohto základného počtu. V prípade triploidných organizmom má každá telová bunka má tri sady chromozómov. V poľnohospodárstve to býva žiaduce, pretože takéto rastliny môžu mať niektoré hospodársky hodnotné vlastnosti, ako napríklad väčší rast, väčšie plody a teda aj úrodu, či odolnosť voči stresu. Často sú však neplodné, teda plody neobsahujú semená, semená nie sú adekvátne vyvinuté, alebo sú neklíčivé.

Časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi. Prenáša sa na podpník iného stromu, kam sa vloží – „zaštepí“ a následne zrastie.