Otázky a odpovede z webinára

V pondelok, 18.5. sme vysielali webinár s názvom Pod šupkou, ktorý bol venovaný starým a krajovým odrodám ovocných drevín. Počas on-line vysielania prišlo viacero otázok od divákov, na ktoré nám už neostal čas, a preto sme sa na ne rozhodli zodpovedať sem. Verím, že obohatia vaše veodmosti v téme a motivujú vás chrániť s nami vzácne ovocné dedičstvo.

V prípade, že ste náš hodinový webinár pre verjnosť nevideli, a chceli by ste, nájdete ho na stránke FB CEEV ŽIVICA

Je známe, koľkokrát sú striekané stromy v intenzívnych sadoch?

To je rôzne a ja sa problematike intenzívneho ovocinárstva až tak nevenujem. Sú viaceré spôsoby starostlivosti aj o intenzívne sady. Intenzívne v tomto prípade znamená, že na veľký výkon, ktorý musia stromy podať v podobe vysokých úrod, je potrebné aj množstvo energie do tohto systému vložiť – vybudovať oporu, závlahu, hnojenie, obnovu dreva rezom, prípadne aj siete proti krúpom a vtákom a samozrejme regulovať medzidruhové vzťahy – to sú tie choroby a škodce. Ale aj takéto intenzívne systémy môžu využívať na reguláciu nechcených organizmov ekologické, prípadne bezreziduálne prípravky. A jedným dychom by som dodal, že je určite snaha ovocinárov dať tam toho čo najmenej, pretože to musia platiť. Ak sa pýtate na konvenčné sady, a tu sú určite rozdiely v danom roku a lokalite, pretože prejavy - nazvime to v skratke chorôb a škodcov -  závisia od viacerých faktorov. Štandardom býva aplikácia rôznych prípravkov ako sú herbicídy, fungicídy, insekticídy a rastové regulátory, okolo 17 postrekov počas roka. Vplyvom tlaku verejnosti sa však do popredia dostávajú čoraz viac aj ekologické prípravky.  Konzultoval som túto otázku aj s kolegom Mezeyom z SPU, ktorý sa tejto problematike venuje a ten vravel, že na Slovensku sa priemer pohybuje okolo 20 – 30 postrekov ročne.

Ukazovali ste na porovnanie zalesnenia a výskytu ovocných stromov mapku z roku 1950. To nie je až tak dávno. Ako to bolo v hlbšej minulosti?

Dúfam, že odpoveď na túto otázku nebudú čítať žiadny historici....Predpokladám, že tlak na množstvo dreva bol v minulosti oveľa vyšší ako dnes. Jednak sa využívalo ako palivo a takisto ako materiál na stavbu a výrobu rôznych produktov. Neviem, do akej minulosti až mám zájsť, ale skúsme aspoň v náznaku: Prirodzená lesnatosť územia dnešného Slovenska je na úrovni viac ako 90 percent. Tam, kde nebol les, boli vodné plochy, toky, skaly a obnažený substrát a trávne porasty, najmä vo vyšších polohách. Pravdepodobne prvý výraznejší pokles lesnatosti priniesol na našom území zánik rímskej ríše a s ním spojené sťahovanie národov od 4 do 6 storočia, odhadom na úroveň 70 – 80 %. Následne počas Veľkej Moravy bol pravdepodobne opäť mierny nárast lesnatosti. Následný pokles začína od 11. storočia, kedy zospodu na lesy tlačili poľnohospodárske aktivity súvisiace s rozvojom sídel a neskôr, od 14. storočia dochádzalo aj k znižovaniu hornej hranice lesa vplyvom vlašskej kolonizácie. Do toho ešte vstúpila banská činnosť, ktorá regionálne znížila lesnatosť skutočne výrazne. Týkalo sa to najmä územia s výskytom baní a spracovaním rúd, teda najmä stredného Slovenska. Niekedy od polovice 18. storočia však vplyvom „zákona“ tereziánskeho urbára došlo k nárastu lesnatosti približne na úroveň dnešného stavu, ktorý sa pohybuje na úrovni +- 40%.

Čo sa týka ovocných stromov, v dávnej minulosti to nebolo ako dnes, že si strom vysadíte. Ľudia stromy ovocných drevín nachádzali v prirodzených porastoch, a tam ich využívali. Až neskôr sa o ne začali starať, a to takisto na mieste ich prirodzeného výskytu. Vysádzali ich až neskôr. Technika štepenia je vraj známa už niekoľko tisíc rokov, no rovnako bežné, povedal by som ešte bežnejšie, bolo pestovanie stromov zo semena. Prvým miestom kde sa sústredili výsadby boli často rôzne kláštory, ktoré slúžili aj ako centrá šírenia rôzneho poznania.

No a ak sa pýtate na štruktúru krajiny a s tým spojený výskyt ovocných stromov, tak tam by som mohol len odhadovať podľa toho, ako vyzerá dnes krajina, ktorá nebola poznačená násilnou premenou.

Aké odrody jabloní a sliviek by ste odporúčali na severovýchodné Slovensko? Orech aj moruša nám vymrzli.

Pre podrobnejšie informácie si môžete po zrieť zoznam tu: https://www.sadovo.sk/detail.php?mn_post=13, prehľad je na stranách 45 a 46.

Mrazuvzdornejšie jablone: Astrachán biely, Bernské ružové, Boikovo, Borovinky, Cár Alexander, Antonovka, Croncelské, Gdanský hranáč, Grahamovo, Jadernička moravská, Kardinál pásikavý, Panenské české, Priesvitné letné, Strýmka, Viliamovo, Watervlietske mramorované a iné.

Dobrý škôkar vám poradí aj podľa sortimentu. Preto je aj lepšie kupovať stromy na jeseň, je väčší výber druhov, odrôd a jedincov.

Čo sa slivkovín týka, aj do horších pestovateľských oblastí je určená napríklad mirabelka Nancy, Althanova ringlóta, skorá odroda Opál, Hanita, Herman, Katinka, President, Wangenheimova. Tu som vám napísal aj novšie odrody, ktoré sú menej citlivé na šárku, vírusové ochorenie. Podobne ako pri jabloniach, záleží od pestovateľa, čo bude mať v ponuke.

Aké odrody ovocných stromov odporúčate do ílovitej pôdy?

Tu treba poznať aj iné parametre prostredia, napríklad či je poloha chladná, alebo teplejšia, či sa nachádzate na lokalite, ktorá je vlhkejšia, alebo suchšia. Pretože pri chladných a vlhkých polohách sa vplyv ťažkej pôdy prejaví viac. Zároveň platí, že pôdu môžete pravidelne vylepšovať. Tak pred výsadbou, ako aj počas nej, a samozrejme počas života stromu. Základným ukazovateľom toho, ako sa vašim stromom bude dariť je to, ako rastú iné ovocné stromy okolo vás, alebo v susedných záhradách. No a vylepšovanie pôdy je - zjednodušene povedané - vytváranie podmienok pre intenzívnu mikrobiálnu aktivitu. Teda prekorenenie a vyvážená výživa, kde veľkú úlohu zohráva uhlík obsiahnutý v objemových hnojivách a komposte. Aj ťažšie pôdy je možné vylepšiť. Všeobecne sú však jablone vďačnejšie za vlhkejšie, ako suchšie lokality.

Pri jabloniach som zo sortimentu vybral tie, ktoré netrpia rakovinou, tá sa častejšie prejaví pri ťažšej pôde. A najmä tie, ktoré sú pestovateľsky menej náročné, menej náročné na kvalitu pôdy napríklad: menej častá odroda Albrechtovo, možno jesenná, veľmi dobrá James Grieve, skorá zimná, sladká odroda Matkino, Zimná odroda Ontario, odroda pôvodom zo Slovenka – Solivarské ušľachtilé, zimná odroda Watervlietske mramorované podobné ako Jontahan, Wealthy, možno Boikovo, to sa dá veľmi dobre uskladniť, letná odroda Charlamowski, alebo Astráchán biely.

Určite si ale pozrite, či by Vám vyhovovali z hľadiska iných vlastností (dozrievanie, využitie, chuť,...)

Líši sa obsah vitamínov v plodoch aj od toho, či sú pestované intenzívnym, alebo extenzívnym spôsobom?

Slovo intenzívny je pomerne "ošemetné". Určité rozdiely sú určite v tom o akú odrodu sa jedná. No a čo sa týka tej intenzity, tak intenzívne znamená, že človek vkladá veľa práce a energie do systému – sadu, od ktorého chce vysoký výkon. Preto povedzme aj bežná zeleninová záhrada je relatívne intenzívny systém. Chodíte tam často, zalievate, plejete ohnutým chrbtom, zberáte húsenice, pásavky, slimáky, možno sa aj rozprávate s rastlinami. Samozrejme, dôležité je, aké prostriedky na dosiahnutie vysokej úrody využívate. Sú také ktoré určite nemajú vplyv a také, ktoré ho môžu mať. Za také považujem hnojenie a závlahu. Tie, ktoré spôsobujú, že pletivá rastlín sú redšie. No v princípe si myslím, že ak jete dostatok ovocia, tak by som sa s obsahom látok netrápil. Skôr by som sa trápil tým, či sú aplikované nejaké prípravky, ktoré zostávajú na povrchu plodov, teda pesticídy. Tie však s obsahom prvkom myslím nemajú veľa spoločného. A určite je veľký rozdiel v rôznych druhoch ovocia.

Sú vzácne biele čerešne?

Odrôd, ktorých základná svetlá farba nie je prekrytá červeňou je určite menšina. Medzi svetlejšie patrí napríklad Nitrianska belica, Napoleonova (jemne do červena), Dönissenova, Grollova (ružovkastá), Vlkova (jemne do červena).

Ak začne strom po nejakom čase rásť krivo, treba ho nejak narovnávať?

Strom môže rásť krivo napríklad preto, že sa snaží niečomu vyhnúť, prípadne zväčšiť svoj, obvykle svetelný komfort. Je možné, že sa tým časom posunie jeho ťažisko a vo vysokom veku to môže v blízkosti stavieb spôsobiť problémy. Iný dôvod na obavy nevidím, preto ani potrebu ho narovnávať. A je to mladý strom a nič mu nezavadzia, je možné ho vychovávať napríklad rezom, ak je starší a kmeň, ktorý je nakrivo je hrubší už to nie je veľmi možné nejakým spôsobom ohnúť. Určite by mi pomohla fotografia a bližší popis problému. Môžeme sa o tom ešte pobaviť, tu je môj mail: brumburiak@gmail.com

Vie človek aj vďaka tomu, že je strom starou odrodou, predísť výrubovému konaniu?

Vlani si od nás vyžiadala VUC v Trenčianskom kraji dendrologický a pomologický posudok, kým rozhodli o výrube ovocných drevín. Takže asi je to možné. Tu sa však spájajú dve hodnoty, hodnota dreviny, kde ovocné stromy nemajú spoločensky veľkú „váhu“ a vzácnosť odrody. Zánikom dreviny prídeme k strate funkcií, ktoré zabezpečuje, avšak odroda sa dá zachovať na iných, aj mladých stromoch. Zároveň, niektoré odrody sú relatívne bežné, iné veľmi vzácne. Kompromisné riešenie je ponechať strom do obdobia, kedy je zabezpečená náhradná výsadba danej odrody. Ak takáto odroda nie je v ponuke pestovateľov, dá sa naštepiť.

So starými odrodami sa spája aj možnosť nestrihania ovocných stromov, alebo pestovanie zo semenáča bez podpníka. Túto myšlienku "propaguje" Svoboda- Kompletní návod k vytvoření Ekozahrady a rodového statku. Vedeli by ste o tom niečo povedať, ak máte skúsenosť?

Toto sú dve veľké, samostatné témy. Obe mám rád. Začnem druhou. Ak pestujete semenáče, v skutočnosti nepestujete žiadne staré odrody. Ak na výsev semenáčov používate semienka zo starých odrôd, pestujete potomstvo starých odrôd zo semena. Odroda je to len vtedy, ak je to množené vegetatívne, teda vrúbľovaním, očkovaním a podobne. Pretože pri pohlavnom rozmnožovaní, teda výsevom semien, sa vlastnosti rodičovských stromov nemusia zachovať. A obvykle sa ani nezachovajú. Mladý jedinec potom môže mať plody malé a nechutné, kyslé, ale aj výborné, veľké, zdravé. Tento interval je široký a v krajine je veľmi veľa semenáčov rôznych kvalít, aj také, ktoré sú chutné a ktoré by som si určite rád ponechal. Poznám viaceré. Vznikli tak, že ľudia jedli jablká (z obchodu, 20 x striekané moderné odrody 😊) a vyhodili ohryzky. Z nich vyrástli stromy, ktoré zaplodili. Tak v minulosti mimochodom vznikli aj mnohé významné staré odrody (Golden delicious, Boscova fľaša). Ale odrodami sa stali až keď sa začali množiť vegetatívne. Dovtedy to bol len jeden jediný jedinec. Ako my ľudia, každý je iný.

Inou možnosťou, ako vytvoriť strom, ktorý nie je zložený z dvoch častí je „spravokoreniť“ stromček. Metódu Svoboda popisuje, skúšal som ju na 4 stromoch, 2 sa mi podarilo spravokoreniť. Koreň však už nebude taký, ako má strom rastúci zo semena. Je to však spôsob ako množiť danú odrodu.

Možnosť strihania a nestrihania je spojená so všetkými stromami. Môžeme argumentovať tým, prečo je rez pre ovocné stromy prospešný, myslím, že nakoniec skončíme pri tom, že to robíme preto, aby sme mali z daného stromu väčší a dlhšie trvajúci úžitok. Takže ani nie pre strom. Tie dôvody na rez sú najmä: formovanie pevnej vzdušnej koruny – stabilita a pevnosť jedinca, pretože plody ušľachtilých odrôd sú často mnohonásobne ťažšie ako ich divých príbuzných a s tým môže byť spojená aj dlhšia životnosť. Menej chorôb v korune vďaka svetelným podmienkam a vzdušnosti koruny, ľahší zber, väčšie plody, pravidelná úroda, dlhšie obdobie, kedy je strom v dobrej rodivosti. Nevhodne aplikovaný rez však k ničomu zo spomenutého nemusí viesť, ba aj naopak. V prezentácii som spomínal, že rez je viac menej v záujme človeka a pre strom je do istej miery stresom, na ktorý musí reagovať vynaložením určitej energie. Na druhej strane je strom na takéto poškodenia dobre adaptovaný, pretože celý život je on sám, od koreňa po vrcholce, listy, puky, kvety a plody potravou pre pestrú škálu organizmov. Tiež platí, že niektoré dreviny na rez reagujú dobre, niektoré horšie, existuje veľa pravidiel ako, kedy a prečo rezať či nerezať. Tak, ako som spomínal pri semenáčoch, aj nerezané ovocné stromy môžeme v krajine nájsť, často sú to jablone, menej hrušky a najčastejšie myrobalány, ktoré sa po našej krajine intenzívne rozširujú. Takmer bez rezu sa pestujú orechy, gaštany, často čerešne, moruše...Téma rezu je obsiahla a na kurzoch je jej venovaný veľký priestor.

Preštepujem si miestne odrody na plánky, ale mám prístup k dlhovekým stromom na zaniknutých usadlostiach, ktoré evidentne prežili rôzne extrémy. Je nejaký spôsob ako získať z podpníka takéhoto stromu podpník (napr. z jablone s priemerom kmeňa 70cm,) alebo to nemá zmysel?

Myslím, že ak chcete získať kvalitný a zdravý materiál na podpníky, je pre vás vhodné nájsť mohutnú plánku, ktorá bude izolovaná od ušľachtilých odrôd. U hrušiek sa používa aj osivo krajových, silno rastúcich odrôd, u jabloní napríklad odroda Jadernička moravská, u slivkovín napríklad myrobalán, pri čerešniach a višniach čerešňa vtáčia.

Osivo vysiať, štepiť až keď dosiahne väčšiu výšku rastu, podľa starostlivosti po 3 – 4 rokoch a medzi tým tie semenáče pozorovať, ako rastú. Zaštepte tie, ktoré majú znaky divokosti (malé puky, tŕne, menšie listy, lysé puky a konáriky) a zdravý rast. Môžete to spraviť aj tak, že na ploche, kde chcete stromy mať natrvalo, si vysejete osivo, povedzme 30 ks, v spone 10 x 10 cm, necháte ho rásť, robíte výber a na koniec si necháte jeden strom, ktorý v korunke zaštepíte. Tak dosiahnete aj to, že strom bude bez presádzania rásť na jednom mieste.

www.sadovo.sk